Kotlebova utópia strachu je na svete

Autor: Boris Gera | 18.3.2020 o 13:28 | Karma článku: 10,43 | Prečítané:  10871x

Situácia okolo nás je zlá. Chvíľu asi bude ešte horšie, no som si istý, že VŠETCI spolu túto situáciu prekonáme a bude nám zas dobre ako predtým.

V médiách a všade na sociálnych sieťach sa šíria negatívne informácie z celého sveta. Vidíme fotky zdravotných sestier a lekárov bojujúcich s vírusom a vo vzduchu je cítiť neistotu a STRACH. Neistotu z toho, čo bude zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok.

Je po voľbách a niekde v pozadí sa zložila nová vláda, ktorá konečne nahradí tú starú. Tú, ktorá na Slovensku parazitovala dlhých 12 rokov. Je aspoň toto dôvod pre optimizmus? Bude to lepšie s Kollárom a Matovičom? Nikto nevie, no ja pevne verím, že áno, hoci mám aj ja výhrady. Vadí mi tam hlavne tá strana, ktorá to robí tým povestným srdiečkom. Tam som ale zájsť nechcel.

Do parlamentu sa ako to už u nás býva zvykom dostal tradične SMER-SD na čele s nejakou bábkou, ktorá kryje bossovi chrbát aj v tých najťažších časoch. Boss, ak vníma (čo je asi zriedkavosť) by sa možno mal pripraviť na dýku do chrbta, pretože Pellemu začína rásť hrebienok. Verejnosť ho za posledné dni vníma ako človeka, ktorý proti korone bojuje s mečom v prvej línii. Urobil samozrejme chyby, no dojem zanechal dobrý. Biznis s rúškami im asi prejde, lebo situácia je krízová.

Máme tu aj stranu, ktorá stratí po korone dúfam najviac. Chcel by som sa práve teraz vyznávačov ideológie a priaznivcov ĽSNS spýtať, ako sa cítia a aké majú pocity. Na Slovensku konečne majú to, čo tu dlho chceli mať. Panuje tu STRACH, hranice sa zatvárajú, migrácia je na minime, ľudia sú doma, sloboda je obmedzená, ľudia sa boja vyjsť na ulicu a panuje tu vojnový stav. Pán Kotleba, pecka čo?

Mne je však z toho do plaču. Cítim sa ako 5 ročný chlapec, ktorému niekto vyhádzal z detskej izby všetky hračky, nábytok a posteľ. Cítim sa tak prázdny, ako izba, ktorá mu ostala. Chýbajúca sloboda a strach, ktorý tu prevláda so mnou extrémne lomcuje. Myslím si, že nás je viacej. Tento stav sa nikomu nepáči a som si istý, že ak táto pandémia ustúpi, už nikdy niečo také zažiť chcieť nebudeme. Ja pevne verím a dúfam, že aj tých 7,97 % si uvedomí, čo sa okolo nás deje. Zavreté hranice, prázdne ulice a STRACH všade, kde sa pozriem nie je to pravé orechové. Kotlebova utópia STRACHU, ktorý  ho tu dlhé roky šíri je na svete. Je  na nás, aby sme mu nikdy nedali šancu tento scenár na Slovensku zaviesť.

Som si však istý, že medzi vyznávačmi ideológie a priaznivcami ĽSNS sú ľudia, ktorým na Slovensku záleží. Majú síce iný pohľad na svet, no hádam im táto situácia, ktorá tu vládne otvorí oči. To, čo sa tu teraz deje môžeme prirovnať k vojnovému stavu, ktorý si nepamätá väčšina z nás. Je to stav, kedy sa musíme VŠETCI spojiť, kedy sa VŠETCI musíme správať zodpovedne a kedy si VŠETCI musíme navzájom pomáhať. Teraz je jedno, v čo veríme, čo vyznávame a za čo bojujeme. Ak chceme, aby naša krajina trpela čo najmenej, musíme ťahať všetci za jeden povraz. Preto verím, že zábery ako z katastrofického filmu tu budú čo najkratšie.

Korona je obrovským výkričníkom pre celý svet. Sme v situácii, ktorá donúti každého zamyslieť sa nad svojim životom a nad svojimi prioritami. Ja dúfam, že Slovensko táto kríza zasiahne čo najmenej a už sa teším na to, ako naša krajina začne prosperovať a rásť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.


Už ste čítali?