Je fajn, že sa v éteri rieši nový zákon o športe, to akú zmluvu budú mať profesionálni športovci podpísanú a to, akou výškou bude kpt. Danko odmeňovať zaslúžilých olympionikov, no z pohľadu nás, Mladých SaSkárov táto zmena musí prísť z opačnej strany. Mali by sme sa v prvom rade zamerať na deti a mládež, ktorí by pre nás mali byť kľúčoví.
Doba je iná, doba sa zmenila atď. To počúvame dosť často. Nevravím však, že to pravda nie je. O to viac sa šport musí tejto turbulentnej dobe prispôsobiť. Deti sa menia, tréneri trénujú 30, možno 40 rokov stále to isté, deti športujú na rovnakých športoviskách s rovnakými parketami ako ich rodičia (možno aj starí rodičia) a nejako to celé po svojom funguje . Ale dokedy? Všetko sa nám pred očami mení a my stojíme na mieste, prizeráme sa a obdivujeme, ako to v zahraničí všetko funguje. Poďme sa teda pokúsiť o zmenu spoločne, keďže naša vláda si za prioritu dáva častokrát iné, nezmyselné veci.
V podnikaní je pravidlo č. 1, poznaj svojho zákazníka. Preto my musíme spoznať, čo naše deti vlastne chcú. Podľa prieskumov, ktoré boli vykonané v USA sa zistilo, že deťom o víťazenie takmer vôbec nejde. Deťom ide o zábavu, o vášeň, o výchovu trénerom a o konfrontáciu s inými deťmi. Víťazstvo skončilo v rebríčku na 48. mieste! Z tejto informácie som bol prekvapený, pretože celú moju športovú kariéru mi tréneri do hlavy tlačili len to, že musíme vyhrať. Raz sa mi dokonca stalo, že mi tréner vynadal za to, že sa teším z bodu viac, ako to asi podľa neho bolo prípustné. To znamená, že tréner asi nevedel, čo bolo mojou hlavnou motiváciou byť tam.
Čo teda navrhujeme? V najbližšom období, je potrebné urobiť prieskum naprieč celým športovým spektrom Slovenskej republiky. Pomocou plošného prieskumu vieme zistiť, čo deti chcú, čo rodičia chcú a ako na to. Deti by sme sa mali pravidelne pýtať čo ich na športe baví, prečo ho robia, čo im vadí, ako sú spokojní s trénerom, čo by si predstavovali inak, či by radšej hrali alebo drilovali techniku atď. Rodičov sa môžeme spýtať zas to, či vedia prečo ich deti športujú, prečo ich do športového klubu prihlásili a pod. V prípade nezáujmu rodičov o šport môžeme zisťovať, či ich odrádzajú zlé športoviská, zlé vyhliadky do budúcna pre svoje dieťa, nedostatočná finančná podpora alebo napr. nekvalifikovaní tréneri. Na základe odpovedí širokej vzorky respondentov naprieč celou krajinou, vieme zistiť, na čo sa treba sústrediť a ako to bude treba zlepšovať. Myslím si, že bez týchto informácii zmenu priniesť nedokážeme. Prieskum nám totiž ukáže smer, ktorým máme postupovať. Od stola je jednoduché polemizovať a snažiť sa na niečo prísť, ale prieskum športovej verejnosti nám ukáže presne to, na čom musíme začať pracovať.
Ďalšími krokmi, ktoré by mali nasledovať po vyhodnotení prieskumu sú vedené kvalitatívne rozhovory vo vybraných skupinách (deti, rodičia, tréneri a športoví odborníci) a tzv. hacktathony*. Kvalitatívne rozhovory a hacktathony sa budú opierať o konkrétne údaje z prieskumu a na základe nich, budú môcť zúčastnení ľudia navrhovať konkrétne riešenia danej problematiky. Tieto kvalitatívne rozhovory a hacktathony využijú naplno kreativitu a skúsenosti účastníkov, ktorí sa v športe buď pohybujú alebo nie. Do športových tém je dôležité zapájať aj odborníkov z iných oblastí, pretože do športu by sa mali priniesť nové myšlienky z iných sektorov, ktoré sa následne zužitkujú v tom našom.
Po skončení druhej fázy, ktorá nám dodá dostatok návrhov a riešení by mala vzniknúť pracovná skupina, ktorá by na tejto problematike mala stavať. Táto pracovná skupina bude vyhodnocovať fakty, určovať príležitosti a ďalej rozpracovávať projekty, ktoré budú potrebné pri dosahovaní nášho cieľa, ktorým je nastaviť správne športovanie našich detí, z ktorých budú časom rásť skvelí športovci, ktorý možno neskôr budú reprezentovať našu krajinu na tej najvyššej úrovni. Hlavne však ide o to, aby si naša mládež udržala pozitívny vzťah k športu počas celého ich života a aby sa športom dokázala baviť a zabávať.
Na záver prikladám jeden výstižný citát:
„Kids in baseball say they want to hit, catch, and run. Yet, what do parents do as soon as they take over? Eliminate the hit, catch, and run by telling kids not to swing or maximizing use of a pitcher who strikes everyone out. They eliminate the basis for fun.”
– Jay Coakley, sports sociologist
„Deti hovoria, že v bejzbale chcú udierať, chytať a behať. A čo urobia rodičia hneď, keď ich vyzdvihnú? Eliminujú udieranie, chytanie a utekanie tým, že deťom hovoria, aby buď neodpaľovali, alebo naplno využívali využitie nadhadzovača, ktorý každého vystrajkuje. Oni týmto eliminujú základy zábavy.”
– Jay Coakley, športový sociológ
*Hacktathon je koncepcia, ktorá predstavuje populárnu príležitosť na získavanie odborných a praktických skúseností popri aktívnej realizácii vlastného nápadu
Boris Gera
